Basket v Jindřichovom Hradci: hala tlieska, hráči majú hlavy v dlaniach

Pätnásť predchádzajúcich zápasov v sezóne ste prehrali. V tabuľke ste posledný. A potom príde Ústí nad Labem. Piaty tím tabuľky. Vo forme a v pohode.

A vy ešte päť minút pred koncom zápasu siahate po prvom víťazstve v sezóne. Po výhre, od ktorej čakáte, že vás nakopne, vráti sebadôveru.

Lenže potom príde niekoľko zmarených streleckých pokusov, nepokrytý hráč pri obrannom doskoku. Chyba v rozohrávke i frustrácie z toho, keď protihráč trafí kôš vo chvíli, keď ho bránite, ako môžete. Behom chvíle je po nádejach.

Výsledok? Jindřichův Hradec – Ústí nad Labem 89: 100. Porážka číslo šestnásť. Séria bez víťazstva, ktorú ešte nikto v klube nezažil, sa naťahuje. “Každý rok sme tu nejakú podobnú sériu mali. Trebárs desať zápasov.Toto je frustrujúce. Nielen pre mňa, ale aj pre hráčov priamo na ihrisku, “vysvetľoval po zápase s Ústím tréner Karel Forejt. “Všetci, čo sa tu o basketbal staráme, veríme, že obrat príde. A snáď príde čoskoro. ”

V zápase kouč neustále chodil okolo postrannej čiary. Hráča povzbudzoval, upozorňoval na voľné súpera, nútil k rýchlejším návratom do obrany, ale v niektorých pasážach musel len pokrčiť ramenami, otočiť oči v stĺp a od zlosti zakričať. Niekedy na chyby svojich zverencov. Inokedy na okolnosti duelu, ktoré im nepriali.

“Všetci to hryzie ťažko. Ale poviem vám svoj názor a niekto samozrejme môže mať iný. To, čo sme predvádzali s Ústím, to bolo maximum súčasného mužstva. Chalani odohrali dobré stretnutie. Hrali sme bez zranených soulu a Zuzák.Je to niečo, ako keby Ústí prišlo bez kôstky a Robinsona, “konštatoval Forejt.

Jeho celok v dueli s Ústím nehral zle, ale doplatil na kombináciu úzkeho kádra, dochádzajúce fyzickej kondície a absencia kľúčových hráčov. Prejavilo sa to hlavne pod oboma košmi, kde malo Ústí prevahu vo chvíli, keď už mal štyri fauly a striedal domáci obr Ratko Petrič vysoký 213 centimetrov. Mladý Vojtěch Novák síce nezahral zle, ale v súboji s Ústeckým protivníkmi mu výrazne chýbali kilogramy. A to bol jeden z rozhodujúcich faktorov.

“Proti takto ťažkému súperovi hráte na hrane možností. Potom sa môže stať, že kľúčovým hráčom chýba sily. Možno som mal niekoho viac šetriť pre záver, ale ja sa zase bál, že zápas stratíme v iných pasážach.Takže som išiel do rizika, “popisoval Forejt ďalší z aspektov porážky.

Duel s Ústím bol pre Hradecké druhá ťažká rana po Kolíne. Tam hrali v stredu. Po troch tretinách viedli o 16 bodov. Nakoniec prehrali o päť. Podľa trénera aj preto, že sa sami zľakli možnosti vyhrať.

A tak musí u Vajgar myslieť dopredu. “Snažíme sa hľadať pozitíva. Keby sme sa mali utápať v chybách, tak sa z toho zbláznime, “uviedol Forejt.

Z Kolína pre nich bolo potešujúce zistenie, že vydrží so silným súperom tri štvrtiny.Proti Ústí zase zlepšujúce sa obrana. “Aj keď sme dostali sto bodov, bolo to hlavne tým, že hráči súpera dokázali trafiť veľmi ťažké strely cez obranu,” vysvetlil Stanislav Zuzák, asistent a kapitán mužstva.

Tréner ponúkol rezignáciu

Nikto nie je so súčasnou situáciou spokojný. A nedá sa povedať, že by manažment Lions nič nerobil. Tréner sám ponúkol rezignáciu, ale vedenie klubu ju neprijalo.Hradečtí hľadajú aj možnosti, ako doplniť realizačný tím, a v snahe s výkonmi niečo urobiť prekopali časť tímu. “Robíme rôzne kroky, ale pohybujeme sa v našich finančných možnostiach,” priblížil Forejt.

A tak aj v súčasnej chvíli pôsobí ako zjavenie fakt, že po prehratom zápase si veľmi slušne zaplnená hala, do ktorej prišlo 650 divákov , po šestnástej porážke v rade stúpne a hráčom, ktorým sa nedá uprieť snaha, zatlieska. Tí poďakujú, ale do smiechu im nie je. Tváre ukrývajú v dlaniach na striedačke alebo mizne v šatni.

Pred sezónou uvažovali o play-off. Teraz sa ich cieľ zmenil na hlavne nespadnúť. Avšak aj k tomu potrebujú rýchlo nájsť liek.Víťazstvo.